Vo dvojici nie po opici ...

... na polmaratóne Moravským krasom 

Moja aj Kubova sekundiéra ( druhý 1/2 maratón ) v duchu náprav chýb minulých.

O 12 tej vyrážame z Trenčína, postupne zapĺňame Fordíka bežcami aj nebežcami a rútime sa smer Blansko. Samozrejme zas Terezkovský plánovač a časovač zlyháva, ale len čiastočne, tú rekonštrukciu cesty som nemala odkiaľ vedieť ( no dobre možnože mala ). A moje osudové Nesovice prechádzame a obchádzame čím si predlžujeme cestu o 30-40km. Nevadí stíhačka. V aute sa ešte napracem cestovín, zapijem domácim fuj ionťáčikom a to už vidím v spätnom zrkadle Kubov spýtavý pohľad. Sacharidy sú dôležité :-D !

Onedlho už parkujeme v Blansku a vyberáme sa na úrad kde prebieha výdaj štartovných setov. Za 5 minút dvanásť vyfasujeme igelitky s číslami, letákmi, pamätným listom a tričkom ( samozrejme zase chlapským napriek tomu, že som chcela dámske S-ko ), a tak mám funkčné tričko na spanie. Fakt užitočná vecička.

Utekáme sa prezliecť, zostáva nám 45min, šatne sú trošku od ruky ale priestranné a pekné. Rýchlo sa prezliekam a už už tlačím do seba banán, Kubo sa mi smeje, že či mi minule nestačilo ale ja si vravím, že energiu potrebujem a čo ten cenný draslík v banániku, nie nie len si ho ja pekne dopapám. Tesne pred štartom ochutnám trošku toho ospevovaného Carbo gélu, no fúúúúj to je hnus! Pre istotu si ho však beriem na trať.

Garmin chytá signál, obklopení davom sa pomaly ale isto blížime k štartu, odčítavanie posledných 10 sekúnd a ja cítim chuť bežať, jupííí. Bežíme 2 kolieska mestom a po druhom si to šinieme smer Adamov, Punkevní jeskyně. S Kubom sa striedavo dobiehame, pozerám na hodinky a celkom si to valíme 1km pod 5min alebo tesne nad 5min. Vravím Kubovi - Fííha ideme celkom rýchlo a v tom ho už nevidím. Zapol turbo a nebolo ho. Ja sa držím ostrieľanej maratónkyne, teda aspoň vyzerala, že už má čo to za sebou a držala si pekné tempo. No aj tá mi onedlho uniká. Po ceste skúsim Carbo gél, cucnem si riadnu dávku a cítim ju v puse, držím ju tam asi minútu a neviem čo s tým, prehltnúť či vypľuť, no zatínam zuby aj chuťové poháriky a prehĺtam. Sem tam, bežím za niekym kto strašne smrdí tak zrýchlim a obieham ho ( ďakujem Vám smradľaví bežci - zlepšila som si čas ), ešte mi lezie na nervy pán čo dychčí jak stará parná lokomotíva ( skoro som napísala stará panna ale to by asi nebolo také trefné ), bohužiaľ aj keď ho obehnem, onedlho ma dobehne. Nie a nie sa ho zbaviť, zvykám si. 

Sedemnásty kilometer začínam cítim môj fešný nechtík, aspoň prekrýva to koleno, ale veru riadne! Zatínam zuby a trošku pridávam. Onedlho ( v tej chvíli za dlho :-D ) vidím cieľ a viem, že zrýchlim, stíham zakývať Paľkovi a už šprintujem do cieľa, neznášam to, z duše to fakt neznášam ale nedá mi to. Prebieham cieľovou čiarou, ledva lapám dych a v predklone pred infarktom mi v cieli dávajú dole čip z tenisky. V tom si spomeniem na Garmin a rýchlo ho vypínam. 

V cieli nám podávajú minerálku, ktorú roztrasená, spotená nevládzem ani otvoriť. Naberiem si ako sa na dievča zo Slovenska patrí 2 jablká, 2 banány, 2 koláče, ionťáčik a spokojne odkrivkám od občerstvenia. 

Ideme sa ospršiť nech nás Denis vpustí do auta. Strhávam ponožku ktorá je od krvi a kontrolujem nechtík, fííha je ešte modrejší a fialovejší než bol. Cieľ ,, prežiť cieľ ´´ splnený!

Krásny beh, počasie, trasa, atmosféra, Moravský kras ... táááák jak dožijeme o rok sme tu zas, že Kubo?! 

Účastníci zájazdu:

Turbo - Kubo s časom 1:45:04  345.miesto z 906, ktorí dobehli do cieľa

Modro-fialovo nechtová Terezka s časom 1:47:11 na 393.mieste z 906 

priemerná rýchlosť: 11,9 km/h

celkovo zo žien: 31 / 187

kategória ženy A: 14 / 93

viac tu: http://connect.garmin.com/activity/368476353

Paľko - šofér a morálna podpora

Denis - fotograf  a morálna a božteková podpora

Stále bežať, stále bežať a hlavne sa nepo**** = prvý 1/2maratón v živote !

"Nemali sme žiadnu špeciálnu stravu ani tréningy, bežali sme v obyčajných teniskách. Jeden kamarát šiel v kopačkách, z ktorých zrezal štuple. Ďalší nedokončil, lebo sa na trati prejedol hrušiek, iný zase vypil priveľa piva. O behaní sme nevedeli nič,“ spomína šéf Rajeckého maratónu Pavol Uhlárik na obdobie, keď sa obľúbené preteky rodili. 

Trošku málo z článku o histórii Rajeckého maratónu v aktuálnom čísle slovenského Run-u, vždy keď si spomeniem na článok vybuchnem od smiechu :-) 

O 14tej už pred domom parkuje Denis a čaká kým sa ,, športovkyňa ´´ vykotí, nastupujem teda do auta a keďže môj muž je spoly invalid tak sadám za volant. Po polhodinke cesty mi Denis vraví, budem ti teda hovoriť len veci ktoré nás ohrozujú na živote nech ťa nestresujem ... ticho veru v aute nebolo! No okolo 15tej už parkujem pri základnej škole v Čachticiach a idem sa zaprezentovať, zaplatím 3eurá a už si ma píšu ako Terezu Balušiakovú :-D 

Máme ešte hodinku času tak sa prechádzame po areáli, skúmame profil trate a keď zbadám, že sa spolubežci napchávajú tyčinkami, sušeným ovocím, banánmi tak mi preblesne hlavou, že aj ja by som si veru čosi mala dať. Vyťahujem teda Lifebar tyčinku ,, fíkovú´´ a napchávam sa, samozrejme ledva dychčím keďže som koláč, lasagne ešte nestrávila. Nič to, posilnená sa rozcvičujem, rozbehávam a o chvíľku sa presúvame na námestie kde vyspevujú dedkovia, ktorí akoby Senzi senzus z ucha vypadli. 

 16:00 štartovný výstrel, rýchlo zapínam Garmin. Prvý kilometer Čachtického 1/2 maratónu si vravím ,, Ty vole ešte 20km, začnem sa smiať ... hlavne sa neposer, hlavne sa neposer a dobehni ... smejem sa ! ´´ Nápad dať si o 13tej výdatnú porciu lasagní,  ale veď v Run-e odporúčali cestovinové párty pred behom, tak prečo nie a vzápätí neodolať maminkinmu kiškovému koláčiku, veď je ľahký, to strávim a mávnem rukou asi pri štvrtom kúsku. Aj ľudia, ktorí nebehajú si musia pomyslieť, že chúďa dievča blbé ... no čo čo sa stalo už sa neodstane a tak teda utekám a utekám, tempo som nasadila celkom vysoké, samozrejme ďalšia chyba, ale veď onedlho spomalím, prekvapivo sa až do konca stále držím času pod 6min na 1km, prvú polovicu za mnou dychčí spolubežec v modrom, ktorý ma na otočke obieha, onedlho mu však asi chýbam a stretávame sa, on má krízu a ja už chcem byť v cieli, obieham ho, zadychčane ho povzbudím, že už ,,len´´ 9km a vidíme sa až na guláši.

Posrať som sa neposrala, bežať sa mi voľajako nechcelo, no dobehla som a teraz si užívam pocit, že som to zmákla. Na vyhlásení obdivne zírame na 70ročných deduškov ktorý ma s prehľadom ,, dali´´ o 20-30minút a ženiem Denisa nech mi ich odfotí. Nevadí ja som spokojná, cieľ splnený - dobehla som a to pod 2hodiny, oficiálny čas 1:53:04, Garmin mi ukazuje 1:53:57 no z nadšenia, že som v cieli som ho zabudla stopnúť, priemerná rýchlosť 11,1km/hod, fíha radujem sa. 

Čachtický polmaratón mi nielen mojou vlastnou hlúposťou s kiškovým koláčikom a lasagnami ale najmä príjemnou atmosférou, 3eurovým štartovným v ktorom bola bohatá tombola, guláš, pivo či kofola, malinký ionťáčik a štartové číslo pripomenula článok o Rajcekom maratóne. A ako by povedal môj dedko jááák dožijeme tááák sa tam vrátime.

oficiálny čas: 1:53:04  
priemerná rýchlosť: 11,1km/h   -  5,24min na 1km
v kategórii žien 8/13 
viac na mojom garmin denníčku - http://connect.garmin.com/activity/364361287